ostatné
Má 4 kališné, až 30 okvetných lístkov a vyše 100 zlatožltých tyčiniek bohatých na peľ. Kvitne od júna do augusta, v priemere dva až sedem dní. Po opelení sa pod špirálovite skrúca a vyvíja nafúknutá tobolka podobná makovici, ktorá je výborne prispôsobená na šírenie vo vode.
Lekno biele (Nymphaea alba) je trvácna vodná rastlina, ktorá rastie v stojatých alebo pomaly tečúcich vodách. Vytvára súvislé porasty na vodnej hladine. Jej kvety a listy plávajú na hladine vody, avšak zároveň sú prepojené aj s podzemkom, ktorý je v bahne na dne a vyrastajú z neho dlhé stopky okrúhlych vajcovitých listov a stonka. Kvety vychádzajú ráno okolo siedmej hodiny na hladinu a za slnečného počasia sa otvárajú. Ráno sú obrátené smerom na východ a počas dňa sledujú polohu slnka, preto sú večer obrátené na západ. Táto schopnosť rastlín otáčať svoje kvety smerom k slnku sa nazýva heliotropizmus. Kvety sa začínajú zatvárať po 16. hodine a po 18. hodine sa sťahujú pod vodu. Rastlina kvitne od júla do septembra. Kvet lekna má štyri kališné listy, ktoré sú na rube zelené a na líci biele. Korunné lupienky majú usporiadané tak, že sú usporiadané v špirále a zmenšujú sa smerom k stredu. Postupne prechádzajú do tyčiniek, ktoré obrastajú semenník, až po bliznu. Tesná blízkosť peľníc a blizny umožňuje samoopelenie, na ktoré však rastlina nie je odkázaná, pretože opelenie bežne zabezpečujú muchy a chrobáky. Plodom lekna je nafúknutá tobolka, ktorá sa podobá na makovicu. Semená majú vzduchový obal, ktorý im pomáha udržať sa na vodnej hladine a rozširovať sa na veľkú vzdialenosť. Na Slovensku sa vyskytuje na Podunajskej a Východoslovenskej nížine a v Jurskom Šúre. Pestuje sa aj ako okrasná rastlina. Jej kvety dosahujú veľkosť až 10 cm a sú najväčšími na Slovensku.
Druhy lekná
Lekná sú veľmi rôznorodé a existuje veľké množstvo druhov a odrôd, ktoré sa líšia veľkosťou, farbou kvetov a nárokmi na pestovanie. Tu sú niektoré z najznámejších druhov:
- Nymphaea alba (Lekno biele) – Tento druh je pôvodný v Európe a má veľké, biele kvety, ktoré kvitnú od jari do jesene. Je to mrazuvzdorné lekno, ktoré je ideálne pre záhradné jazierka v miernom podnebí.
- Nymphaea caerulea (Lekno modré) – Pochádza z tropických oblastí Afriky a je známe svojimi nádhernými modrými kvetmi. Tento druh je teplomilný a potrebuje stálu teplotu vody nad 20 °C.
- Nymphaea lotus (Lekno lotosové) – Lekno s veľkými, bielymi alebo ružovými kvetmi. Tento druh pochádza z tropických oblastí a často sa pestuje v akváriách alebo vodných nádržiach s teplejšou vodou.
- Nymphaea odorata (Lekno voňavé) – Pochádza z Ameriky a je známe svojimi jemne voňavými kvetmi. Kvitne bielymi alebo ružovými kvetmi a dobre sa hodí do záhradných jazierok aj v miernych klimatických podmienkach.
- Nymphaea ‘Marliacea Chromatella’ – Populárna hybridná odroda, ktorá kvitne žiarivo žltými kvetmi. Je to mrazuvzdorné lekno a skvele sa hodí pre stredne veľké a veľké jazierka.
Zaujímavosti o lekne
- Lekná sú veľmi starobylé rastliny, ktoré existovali už pred viac ako 100 miliónmi rokov. Vo viacerých kultúrach sú symbolom čistoty, mieru a znovuzrodenia.
- Lekno hrá dôležitú úlohu v ekosystéme jazierok. Poskytuje tieň pre ryby a pomáha znižovať rast rias tým, že obmedzuje priamy slnečný svit na vodu.
- Lekno je tiež známe svojou schopnosťou čistiť vodu tým, že absorbuje živiny z vody a pomáha znižovať množstvo škodlivých látok vo vodnom prostredí.
- Niektoré druhy lekná, ako napríklad Nymphaea caerulea, majú význam aj v kultúrnych a náboženských tradíciách, najmä v starovekom Egypte, kde bolo lekno považované za posvätnú rastlinu.
Tipy na pestovanie lekná
Pestovanie lekná je jednoduché, ak dodržíte niekoľko základných pravidiel. Tu sú tipy, ktoré vám pomôžu dosiahnuť zdravé a krásne kvitnúce rastliny:
Stanovište
-
Dostatok slnečného svetla: Lekná potrebujú minimálne 6 hodín priameho slnečného svetla denne, aby mohli bohato kvitnúť. Preto je dôležité ich umiestniť na miesto v jazierku, ktoré je neustále osvetlené, bez veľkých tieňov.
-
Teplé a slnečné jazierka: Lekná kvitnú najlepšie v teplých podmienkach, preto je dôležité udržiavať jazierko na mieste s dostatkom tepla. V chladnejších podmienkach môže byť kvitnutie obmedzené.
Pôda a výsadba
-
Použite špeciálne nádoby: Lekná sa zvyčajne vysádzajú do košov alebo nádob naplnených ťažkou ílovitou pôdou, aby sa zabránilo tomu, že sa pôda bude vznášať vo vode. Takéto nádoby pomáhajú koreňom zostať stabilné v jazierku a zároveň zabezpečujú dobrú cirkuláciu vody.
-
Hĺbka výsadby: Hľuzy lekná by mali byť vysadené do hĺbky 30 – 60 cm v závislosti od druhu. Čím je lekno väčšie, tým hlbšie by malo byť vysadené, aby sa zabezpečil jeho stabilný rast a kvitnutie.
Zálievka a údržba vody
-
Stála hladina vody: Lekná sú vodné rastliny, ktoré potrebujú stabilnú hladinu vody. Pravidelne sledujte úroveň vody v jazierku, aby bola dostatočná pre rast koreňov. Zároveň udržujte jazierko čisté a zabezpečte, aby voda neobsahovala prebytočné množstvo rias, ktoré by mohli brániť rastu a kvitnutiu lekná.
-
Čistota jazierka: Čistá voda je kľúčová pre zdravý rast lekná. Ak sa riasy alebo iné nečistoty nadmerne množia, môžu konkurovať leknám o živiny a svetlo, čo môže negatívne ovplyvniť ich kvitnutie.
Hnojenie
-
Špeciálne hnojivá pre vodné rastliny: Lekná potrebujú pravidelné hnojenie, aby boli zdravé a bohato kvitli. Používajte špeciálne hnojivá pre vodné rastliny, ktoré sa vkladajú priamo do pôdy ku koreňom. Takéto hnojivá sa postupne rozpúšťajú, čím poskytujú rastlinám živiny počas celého obdobia rastu a kvitnutia.
-
Obdobie hnojenia: Najlepším obdobím na hnojenie je jar a leto, keď sú lekná najaktívnejšie. Hnojenie podporí tvorbu veľkých a krásnych kvetov.
Údržba
-
Odstraňovanie starých listov: Pravidelne odstraňujte staré a odumreté listy, aby ste zabránili hromadeniu organického odpadu v jazierku, ktorý môže spôsobiť rast rias. Týmto spôsobom podporíte zdravý rast nových listov a kvetov.
-
Kontrola kvality vody: Udržujte vodu čistú a monitorujte kvalitu vody. Prebytočné riasy môžu konkurovať leknám o živiny a svetlo, čo môže spôsobiť slabšie kvitnutie.
Rozmnožovanie
-
Delenie hľúz: Lekná sa ľahko rozmnožujú delením hľúz na jar. Vyberte hľuzy, ktoré majú niekoľko zdravých púčikov, a rozdeľte ich. Každú časť zasaďte do nového koša s čerstvou pôdou. Takto môžete jednoducho získať nové rastliny na ďalšie miesta v jazierku.
-
Čas na delenie: Ideálny čas na rozmnožovanie je na jar, keď sa rastlina prebúdza zo zimného pokoja a začína aktívne rásť.
Rozšírený v Európe od Britských ostrovov až po Ural a ďalej po Kašmír. Na juhu sa uvádza výskyt aj v severozápadnej Afrike. Lekno biele je náš pôvodný druh, vyskytujúci sa v Jurskom Šúre, na Podunajskej a Východoslovenskej nížine. Nachádza sa na Červenom zozname ohrozených rastlín Slovenska s prívlastkom „zraniteľná“. Spoločenská hodnota rastliny bola vyčíslená vyhláškou 192/1993 Z.z. na 1000 Sk (Wikipédia, 2007). V súčasnosti aktuálna Vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 492/2006 Z.z, ktorou sa mení a dopĺňa Vyhláška MŽP SR č. 24/2003 Z.z., ktorou sa vykonáva zákon č. 543/ 2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny, uvádza v prílohe spoločenskú hodnotu jednej rastliny lekna bieleho 800,- Sk. Puky majú zaoblenú bazálnu časť. Kvety sú čisto biele a majú guľovitý semenník s tyčinkami prerastajúcimi až ku blizne. Kališné lístky sú z vonkajšej strany zelené, vnútorná strana je biela. Tyčinky má žltej farby. Priemer kvetu dosahuje 90 – 120 mm. Hlavné žilky listových lalokov sú takmer priame. Rizómy sú kompaktné, s hustými stopami po listoch Nároky na stanovište: Lekná vyžadujú plné slnko, teplú, vyhriatu, stojatú alebo len mierne tečúcu vodu bez prudkých zmien fyzikálnych a chemických vlastností. Výhodné je závetrie. Prílišné prúdenie vzduchu rastliny ľahko poškodzuje. Pre bohaté kvitnutie je potrebných 4-6 hodín priameho slnečného žiarenia denne (Hříbal, 2003). Podobný údaj uvádzajú aj iní autori, napr. Wachter (1993) píše o potrebe minimálne 5 hodín priameho slnečného svetla denne. Ideálnou dobou vhodnou na delenie rastlín a sadenie je prvá polovica jari, keď ešte nie je príliš prehriata voda a listy nie sú príliš vyvinuté. Pri vyššej teplote vody počas leta ľahšie dochádza ku zahnívaniu materskej rastliny aj mladých rastlín.