Lekno Biele

Lekno ako liečivá a úžitková rastlina : Rastlina obsahuje alkaloid nufarín a glykozid nymfalín (nymfaeín) a pravdepodobne aj iné látky. Je mierne jedovatá, možno aj s halucinogénnymi účinkami. O tom, že sa v minulosti spájala s mágiou azda svedčí aj jeho latinské rodové meno odvodené od Nymfy(Wikipédia, 2007). V rôznych prameňoch informácií o leknách z hľadiska ich liečivých, narkotických, toxických, či iných účinkov na ľudský organizmus, je často cítiť veľké nejasnosti autorov a nedostatočné znalosti o rôznorodosti rodu Nymphaea. Často tak dochádza ku šíreniu nepresných informácií, keď sa nezodpovedne zamieňajú údaje zodpovedajúce charakteristikám tropických druhov (napr. Nymphaea lotus L., či Nymphaea caerulea Savigny) na jednej strane a napr. Nymphaea alba L. na strane druhej). Pritom účinky týchto rastlín na ľudský organizmus nie sú totožné. Nedôslednosť sa prejavila aj v texte encyklopedických stránok Wikipédia (2007), kde sa chybne uvádza, že: „v starom Egypte patrilo lekno biele k dôležitým rituálnym rastlinám“. A rovnako často sa máme možnosť stretnúť aj s povrchnosťou z hľadiska prisudzovania rôznych účinkov leknám bez ich dostatočne presnej identifikácie. Ešte zložitejšie by bolo posudzovanie využiteľnosti komplikovaných hybridov pestovaných v bežnej záhradníckej praxi. V liečiteľstve sa využíva koreň pri bolestiach močového mechúra, kvet aj semená na zníženie sexuálnej precitlivenosti. Podzemky sa používali na činenie koží a semená slúžili ako náhrada kávy (Hejný, 2000) Alkaloid nymfein je však známy svojimi nepriaznivými účinkami na nervovú sústavu a Hejný (2000) vyzýva ku uvážlivému užívaniu rastliny vzhľadom na jej pomerne vysokú toxicitu

Mareček (1999) v kapitole o úžitkových vlastnostiach lekna upozorňuje na jedovatosť rastlín pre teplokrvné živočíchy. Lekno biele a ďalšie taxóny rodu obsahujú nymphalín, ktorý má kardioaktívne účinky. V minulosti sa používal podzemok Rhizoma nymphaeae a kvet Flos nymphaeae. Využíval sa obsah trieslovín a ich adstringentný (sťahujúci) účinok. Menej opodstatnené bolo použitie drogy pri liečbe pohlavných chorôb alebo ako prostriedku proti abnormálnemu prejavu pohlavnému pudu. Z lekna bieleho sa kedysi vo Francúzsku pripravoval nápoj podobný pivu. Iné druhy rodu sa používali ako potravina – zelenina. Praktické skúsenosti z pestovania hybridných lekien v podmienkach BZ UPJŠ potvrdzujú, že listy lekna sú mimoriadne obľúbenou potravou srnčej zveri. Predovšetkým v období pretrvávajúceho dlhodobého letného sucha sú atraktívnym spestrením potravy a neboli pozorované žiadne prejavy toxických účinkov. Preto sa dá predpokladať možná využiteľnosť listov ako krmoviny aj pre hospodárske zvieratá. Choroby a škodcovia : Mareček (1999) uvádza nasledujúce príklady (doplnené vlastnými skúsenosťami) : Hubové infekcie poškodzujúce listovú plochu – okrúhle nekrotické škvrny. Charakteristická je výrazná, na odrodu viazaná citlivosť. Bakteriálna hniloba – prejavuje sa žltnutím listov a ich oblúkovitým vyklenutím. Fasciácia – strata diferenciácie vegetačného vrcholu, napadnutý podzemok je celý porastený početnými drobnými listami. Opatrenia na nápravu sú možné. Ak sa objaví zdravý vegetačný vrchol, je možné po jeho oddelení získať opäť zdravú rastlinu. Najvýznamnejšie a hlavne najčastejšie poškodenia môžu na leknách spôsobovať živočíšni škodcovia: Počas nedostatku iných potravných príležitostí sa môžu objavovať škody vznikajúce obžieraním rastlín ulitníkmi. Najvážnejšie poškodenia spôsobuje vodniak vysoký (Limnaea stagnalis L.). Okrem tohto druhu príležitostné škody môžu spôsobovať aj jantárovka obyčajná (Succinea putris L.), kotúľka veľká (Planorbis corneus L.),